Les plný mágie 02

28. září 2009 v 15:52 | Simusha xP |  Les plný mágie
Les plný mágie 02
Druhý diel:D juu, to som sa prekonala.. som to napísala už včera!:D večer.. ale nechcelo sa mi pridať dve diely za jeden deň, to by nikoho nezaujímalo.. No ok.. Nie je to nič extra, takže nečakajte niečo "bomba":D No.. nebudem tu teraz o tom kecať, len si to prečítajte, okomentujte- no, šak to poznáte..:D


"Čo?" znova som zopakovala otázku, keď obaja mlčali, a ten čiernovlasý chalan si ma svojimi hnedými očami premeriaval od hlavy až po päty. Keď sa zastavil na mojom výstrihu, tak úplne zružovel.
"Úchylák!" strčila som doňho a otočila sa. "Povedz mi, čo bolo to, čo si hovoril!" vyzvala som ho.
"Niekto, kto nemá ani silu do mňa poriadne strčiť, nemôže byť Bohom vojny," uškrnul sa. "Volám sa Joshua. Som z rasy bojovníkov."
Nedôverčivo som sa naňho pozrela. Teraz, keď sa netváril tak škodoradostne a znudene vyzeral celkom pekne."Ja som Ashley," predstavila som sa a pousmiala.
"Succubusy!" zašeptal Joshua smerom k Danovi. Ten podišiel ku mne, otvoril dvere svojho "príbytku" a strčil ma dnu.
"Ostaň tu a buď ticho," riekol mi. Cez maličkú dierku v dverách som sledovala, ako si stúpil k Joshuovi, a ako prichádzali dve podivné ľuďo-zveri. Jedna bola žena tmavej farby, mala krásne dlhé vlasy, plné pery a zelené oči. No keď som si ju obzrela celú, úplne som zozelenela. Jej ruky tvorili fialové kosti, dlhé nechtiská rovnakej farby, ako aj krídla a chvost, presne tak, ako mi Dan hovoril. A chlapec vedľa nej vyzeral prvý pohľad tiež pekne. Vlasy mal špinavého blondu, oči mal hnedé, no ruky mal ako modré kosti, dlhé nechty ako žena a chvost bol až pridlhý, a krídla priveľké na neho.
"Čo tu robíte, priatelia?" milo sa opýtal Dan.
"Prišli sme sem po Meggie," vysvetlila ženská.
"Ľutujem, ale Meggie tu momentálne nie je. Teraz pravdepodobne obýva západnú časť Manua Talis v plachetnom príbytku so svojou rodinou," odpovedal Dan.
"Dobre, ďakujem." Žena začuchala nosom. "Cítim tu akýsi podivný pach. Ide to od vášho domu. Kain, choď sa tam pozrieť," prikázala chlapcovi vedľa, ktorý okamžite prikývol.
"Ľutujem, ale to nebude možné," postavil sa Joshua pred dvere.
"Snáď niekoho alebo niečo neskrývate," kyslo sa zaksichtila žena. "Inak-.."
"Dobre. Nech sa páči." Dan potiahol Joshuu, aby chlapcovi, ktorý už kráčal ku dverám, uvoľnil cestu. Rýchlo som zišla dole po schodoch, až som došla do izby, kde som sa po prvý krát prebudila. Tam som si stala do kúta a čakal, čo sa bude diať. Približne päť minút som tam v tichu čakala. Keď sa nič nedialo, tak som sa rozhodla omrknúť situáciu. Potichu som po špičkách vyšla za prah kamennej obrubne, keď ma v tom ktosi pevne chytil za lakeť. Sykla som. Potom ma dotyčná osoba pustila, mne sa podlomili kolená a spadla som. Bol to ten chalan, Kain. Prísne sa na mňa pozeral a ja som naňho vrhala svoje vystrašené pohľady.
"Kain!" zhora naňho kričala oná žena. "Idem za tebou dole!"
"Nemusíš," odpovedal jej chlapec. "Nič tu nie je." Potom vyšiel hore a mňa tam nechal. Oprela som sa o drsnú mramorovú stenu a vydýchla si. Po chvíľke za mnou dobehli Dan aj Joshua.
"Nie je ti nič?" spýtal sa Dan. "Nenašiel ťa?"
"Nie." Z inštinktov som zaklamala. Chvíľu boli ticho a vymenili si pohľady.
"To je dobré," vyhlásil Joshua potom. Asi nepočuli to zaváhanie v mojom hlase, a ten falošný tón. "Asi by si ju mal ukrývať. Nevieme, čo s ňou, a nebolo by dobré, keby ju našli."

"Kto je tá Meggie?" spýtala som sa, keď sme sedeli vzadu za domom, na tráve, obklopení rôznymi kvetmi a stromami. Nikto nás cez túto krásu nemohol vidieť, čo bola výhoda. Dnu by som to asi nevydržala.
"Je to kamarátka. Z mojej rasy," vysvetlil mi Dan. "Bývala tu so mnou a mojou rodinou, keď jej zomrela matka. Jej otec potom spáchal samovraždu. Tak vyrastala tu. No pred nedávnom zistila, že má tetu, ktorá sa po dlhých rokoch vrátila so svojou rodinou s výpravy z Yorua Talis, najvzdialenejšieho kontinentu od toho nášho. A tak sa odsťahovala k nim. A moja rodina potom zahynula v kontinente Chaura Talis."
"Yorua Talis? Tam žije kto?"
"Tam sú diviakolaci. Vyzerajú tak ako ty, ibaže sú celí ochlpení, hlavne na chrbte a hrudi. Dokážu sa meniť na diviakov, a sú celkom priateľskí. Len medzi nimi vládne spor. A tak sú rozdelení na skupinky, pretože neviem, ako to inak nazvať. No a tie skupinky sa navzájom.. zabíjajú. Súperia spolu. A potom opekajú, čo znamená, že jedia, alebo predávajú mŕtvych diviakolakov pre mäso a srsť," riekol Joshua.
"Je to odporné. A dokonca sú z tej istej rasy," dopovedal Dan.
"Ani zďaleka to nie je také hrozné, ako to, čo robia ľudia," zatiahla som.
"Povedz nám teraz niečo o tvojom svete. Keďže vieme, že odtiaľ nepochádzaš, tak by sme chceli poznať tvoj pravý svet," prehováral ma Joshua.
"Tak dobre. Poviem vám o ňom." Tak som im hovorila o Tokiu, o domoch, bytovkách, podnikoch, o Mc Donalde a podobných veciach. Tiež som im porozprávala o elektronike, ukázala som im aj mobil, ktorý som mala. Ibaže signál sa na ňom veľkou záhadou vytratil. -Tento svet asi nebude len tak hocijaký,- pomyslela som si. Ďalej som im hovorila o "častiach", na ktoré je rozdelený môj svet, o tom, ako ľudia medzi sebou vychádzajú a o tom, aké činy spáchali.
"A čo tvoja rodina? Nepovieš nám niečo?" dobiedzal Dan ďalej.
"Nepovedala som vám toho už dosť?" uškrnula som sa. "A už sa stmieva."
"No a čo. Ponáhľaš sa niekam? Alebo za niekým?" zasmial sa Joshua.
"Dobre teda. Nepochádzam z veľmi bohatej rodiny, ale tiež ani z veľmi chudobnej. Môj otec vlastní obchod s elektronikou a matka pracuje ako predavačka vo Fast Foode. Mám jednu mladšiu sestru, volá sa Lydia. Ešte chodí na strednú školu, no hrozne ju zaujíma história a všetci tí alchymisti a podobne. Študuje transmutačné kruhy a tak.. Je to vzdelaná osoba," pousmiala som sa pri spomienke na ňu.
"Asi to tam máte dosť moderné. Podľa tvojho oblečenia," zapremýšľal Joshua nahlas.
Po prvý krát som zamerala pozornosť na to, čo mali oblečené. Joshua mal na sebe obtiahnuté svetlé rifle s červeným tričkom. Vlasy mal trochu dlhšie a blond. Mal ofinu, ktorá mu trochu padala do očí, tak ako aj mne. A na rifliach mal pripnutú pošvu so svojím mečom, teda s katanou. Dan mal na sebe zelené úzke nohavice, hnedé tričko a zelenú vestu. Vlasy mal čierne, tiež trochu dlhšie. Ofinu mal na jednu stranu, a vzadu ich mal trochu akoby nagélované. Ale keďže v tomto svete niečo ako gél neexistoval, tak mi bolo jasné, že mu takto aj normálne stoja.
"No v celku áno," priznala som. "Ale ani toto nie je tak strašné, ako by som očakávala."
"A koľko máš rokov, Ash? Nevadí ti, keď ťa tak budem volať- Ash?" spýtal sa Dan.
"Jasné, že nie. Ja mám devätnásť. Teda som mala pred dvoma týždňami," hlesla som. "A vy?"
"Ja som mal devätnásť pred mesiacom," uškrnul sa Joshua. "A Dan mal pred jeden a POL mesiacom."

"No, ja som už unavený," zívol si Dan. "Chceš ostať u mňa spať, Joshua?"
"Nie, pôjdem domov," povedal Joshua.
"Tak dobre. Ideme, Ash?" otočil sa Dan na mňa.
"Jasne," prikývla som a vybrali sme sa do príbytku. Až teraz som zistila, že spím na listí prekrytom slamou, takže veľmi nešuští. Vankúš je z kožušiny, ktorou je tiež aj vypchaný. A prikrývka je z mäkkej srsti. Ľahla som si a takmer okamžite zaspala.
Zrazu som ale ucítila, ako zo mňa niekto strhol prikrývku a priložil mi na ústa ruku, čím mi zabránil vo výkriku. V tme som rozpoznala krivky dotyčnej osoby. Kain na mňa upieral svoje veľké oči a druhou, voľnou rukou mi naznačoval, aby som bola ticho.
Pokračovanie na budúce..:)
 


Komentáře

1 Daduš ♥ - jedna z tých tvoch cvokov čo to tu píšu xD Daduš ♥ - jedna z tých tvoch cvokov čo to tu píšu xD | E-mail | 28. září 2009 v 16:14 | Reagovat

zlatičkooooooooooooo :) to je geniaaaalne...fantasticke...dokonale a uzasne xD moooc sa mi to lubi a tie topanky su fakt pekne xD nj aj oblecko bolo super xD fuuuu to ti dalo ze vcera si to robila....dobra si xD

2 Amira Amira | Web | 30. září 2009 v 20:18 | Reagovat

Kain.. ten subbuneviem co :D heeej ja cem vedte co bude dalej!! tak som sa zamotala :D to je trojka :D Ash, Dan, Joshu :D kssss.. s kym skonci??? :D taa je ale oblecena :D polka textu o tom :D supeeeeeeer.. najlepsie si to zabila s tym uchylakom :D aaa teraz idem k rozplyvaniu sa :D GENIALNE, FANTASTICKE, NAJ, UZASNE, PREKRASNE!!!!!! aaaaaaaaa... koncim :D

3 Liana Liana | E-mail | Web | 3. října 2009 v 18:58 | Reagovat

wau, super príbeh, naozaj vyzerá dobre, teším sa na dalšíí dielik, tak rychle, rychle :DD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama